Hrubú stavbu sme robili jednu sezónu takým pohodovým tempom.
So stavbou domu sme začali po roku bývania v chatke. Na jeseň sme si pripravili základy a na jar začali s hrubou stavbou domu. Času sme mali dostatok, bývali sme už na rodovom statku a dom sme stavali pár metrov od chatky. Podmienky ideálne :).
Všetko začína myšlienkou. Potom to potvrdí slovo a činy. Ale na začiatku je vždy myseľ človeka.
Naša chatička nám teraz stačí (12m2 + podkrovie na spanie, o tom inokedy). Ale detičky porastú a potrebujú tiež svoj priestor. Chatička funguje nad očakávania, test úspešný, môžeme začat s plánovaním nášho slameného domčeka.
Na začiatku sme si to detailne nakreslili v sketchUpe a na jar v pohodičke začali.
Všimli ste si tú miešačku? Tentoraz žiadne betónové autíčka ale poctivá makačka. Nový dom bude stáť na pôvodných zákadoch starého. Len sme ich trošku opravili a na zašalovanie sme použili drevo z pôvodného krovu, super recyklácia.
Keby som mala niečo do minulosti poslať tak nivelák a vodováhu. Ušetrilo by nám to niekoľko dní práce.
A tú plynovú bombu uprosted ste si všimli? Kto vie načo nám bola? No na hydroizoláciu, asfaltové pásy. Ja som ich rozkotúľavala a manžel s horákom nalepoval. Nám to všetko ide od ruky.
Na začiatku stavby som nemohla od zeme odlepiť 2metrový hranol, po pár dňoch sa nám obom zdalo že drevo vyschlo, alebo čo?
Stojky sme s milimetrovou :) presnosťou napílili motorovou pílou.
A potom som sa tvárila že pridržiavam 3m stojku kým ju manžel upevní, to som si myslela že najhoršie máme za sebou.
Ďalej treba urobiť veniec. Ale ako dostať 11metrové hranoly na veniec? Bez techniky, len vo dvojici, či jeden a polici (ja som za polovicu). Jeden takýto hranol štyria chlapy s námahou zdvihli a po 10metroch prenášali od bránky k stavbe. Ale ako to zdvihnúť 3m do výšky?
Mesiac sme nad tým rozmýšľali, stavba stála. Technika sa tam nemohla dostať, bolo veľmi mokro.
Ak by Vás náhodou napadlo postaviť si 5metrovú trojnožku z ťažkých hranolov na zdvihnutie ešte ťažších hranolov pomocou kladkostroja, tak na to rýchlo zabudnite! Už sme to za Vás vyskúšali, nefunguje to.
Ale môj manžel pozeral na youtube ako egypťania stavali pyramídy ;), a vymyslel toto:
Štyrmi gurtňami sme hranol po centrimetroch ťahali po dvoch hranoloch hore. Jeden hranol, jeden deň. Stačí aktivovať rooozuuum a všetko sa dá.
A potom prišiel aj môj čas. Namiesto varechy som zobrala skrutkovačku a všetky stojky som priskrutkovala tisíckami skrutiek. Skrutkám alebo klincom sa dá vyhnúť čapom a drážkou. Tak manžel urobil altánok, ale dom je predsa len väčší a bolo by to časovo náročné.
Ale toto bolo určite najhoršie. Všetko sme si robili sami, ja a manžel. Ani strecha nebola výnimkou. Manžel na všetko vymýšľal postupy, zlepšováky a rôzne pomôcky.
Najprv vyrobil drevené plošiny na ktorých sme na streche mohli stáť a potom sme tam celkom jednoducho vytlačili krokvy. 4m nad zemou sme každý držali asi 7m krokvu a nakláňali kým sa spojili. Vtedy som sa naozaj bála, nebola som zvyknutá na výšku a ešte tá ťažká krokva. Zvládli sme to na jednotku, všetko krásne do seba zapadalo ako skladačka. A to vďaka detailnému namodelovaniu a presným vyrezaním krokví, znova rezal manžel motorovou pílou.
Prišlo krásne teplé letné počasie, no radosť žiť. Ale nám vyschli krokvy a pár sa ich skrútilo. A tu stojíme na streche, ja drzím jednu krokvu, manžel druhú a oni do seba nezapadli. Nastal deadlock :). Z jednej strany už boli upevnené o veniec skrutkami takže sme ich nemohli pustiť aby sa nezlomili ale zapadnúť nechceli. Ani neviem ako ale po pár nekonečných minútach to manžel silou, možno silou mysle, napravil. Uf.
Posledných 6 krokví sám manžel vyteperil na strechu a sám upevnil. Ja som si vytkla nohu a pár dní som nemohla chodiť. Do nemocnice, ani nápad, veď so sádrou sa nedá liezť po rebríku! Na druhý deň som s úľavou zistila že to nie je zlomené, juchú stavba pokračuje.
Strecha bola pre manžela náročná, kľačanie a čupenie mu bolo veľmi nepríjemné. Mňa to zase veľmi bavilo a tu som bola poháňačom. Drevený alpský šindeľ som ukladala a manžel klincovačkou pribíjal.
Znie to celkom jednoducho, ale predstavte si vyteperiť 12kubíkov šindľov na strechu. A to ich trebalo najprv narezať, ponosiť k domu a vytiahnuť na strechu. Na pokraji síl nás zachránil ocino a kamarát. Keď už boli šindle na streche, išlo to rýchlo.
Pri stavbe slameného domu sú dôležité slamené balíky. Pšeničná slama musí byť dobre vysušená, balíky kvalitne natlačené a následne uskladnené. Nesmú zmoknúť.
Najprv sa nám podarilo vybaviť balíkovač, a to chlapíka ktorý nám doniesol seno pre kozy a ovce. Potom kamarátov kamarát nám poskytol jeho pšeničné pole, samozrejme až po žatve. Náročné bolo preniesť balíky z poľa do domu, 400ks balíkov.
Pracovný deň sú kamaráti aj rodina v práci, takže koho zoženieš na pomoc? Našťastie má každá dedina krčmu a tam sa všetko dozvieš.
No ale ako reagovať na chlapíka, ktorý vám pomáha nosiť slamu do dreveného domu s cigaretou v ústach? A po napomenutí vám s úsmevom, či úškľabom povie: "Však som robil v lese, neboj sa.".
Slamené balíky sa po radoch natláčajú medzi stojky. Po každom rade sa upevnia latami z oboch strán stojky (na obrázku vstrede to pekne vidno). Vpravo poobedný šlofíček na slame.
A týmto sme vten rok skončili. Na omietky už bolo neskoro, nestihli by do mrazov vyschnúť. My sme boli veľmi spokojní. Plán sme splnili a pritom sme si užili jar, leto aj jeseň. Popri stavbe sme stihli urobiť fóliovník, postarať sa o záhradu, a veľa iného.
Celý návrh domu a stavebné práce sme robili spolu, ja a manžel. Teraz sa tešíme na ďalšiu sezónu a dúfame že už posledná stavebná. To je už náš tretí dom a už ozaj stačí, už sme na tom pravom mieste, na našom rodovom statku!
Comments